13. 12. 1920, Tureň, okr. Senec – 12. 1. 1999, Bratislava. Študoval v r. 1946 – 1950 na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave (filozofia – slovenský jazyk) a v r. 1956 – 1959 na Fakulte spoločenských vied Vysokej školy pedagogickej v Bratislave (slovenský jazyk). Pôsobil v r. 1960 – 1966 na Fakulte jazykov a odbornej prípravy pobočky Univerzity 17. novembra v Senci, (zástupca riaditeľa), v r. 1966 – 1985 pracovník Katedry slovenského jazyka Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave (odborný asistent), v r. 1977 – 1980 lektor slovenského jazyka a literatúry na Univerzite Klimenta Ochridského v Sofii, v r. 1980-1982 lektor slovenského jazyka a literatúry na Katedre slovenského jazyka a literatúry Vysokej školy pedagogickej v Segedíne, Maďarsko, od r. 1986 na dôchodku. 1986 Strieborná medaila za priekopnícku prácu vo vyučovaní slovenčiny pre cudzincov.
Ťažiskom jeho práce je metodika vyučovania slovenčiny ako cudzieho jazyka. Zaoberá sa výskumom lexikálneho a gramatického minima slovenčiny na základe frekvencie, derivačnej schopnosti, základných významov polysémantických slov, princípu vylúčenia cudzích slov a synoným a princípu tematickej i asociačnej väzby. Okrem toho sa venuje problémom z teórie vyučovania cudzích jazykov.